Cestovný ruch

Kaštieľ dal postaviť v rokoch 1770 – 1775 gróf Peter Sapári. Pôdorys rokokového štvorkrídlového kaštieľa má tvar nepravidelného písmena U. Jeho súčasťou bola aj kaplnka, park a hospodárske budovy, ktoré sú zachované dodnes. Na začiatku  
20. storočia mal kaštieľ aj 18 obytných izieb. Po rode Sapáriovcov sa v kaštieli vystriedalo niekoľko vlastníkov, pričom v 20. storočí už bol väčšinou v rukách štátu alebo iných organizácií. Začiatkom 20. storočia v kaštieli bývali Popperovci, tí však v kaštieli bývalí iba cez leto, počas ich neprítomnosti sa o kaštieľ staral správca. V tomto období malo panstvo k dispozícii okrem množstva služobníkov aj šesť párov kočových koní a tri autá. V záhrade kaštieľa boli dva skleníky, v ktorých sa pestovali aj cudzokrajné rastliny a stromy. Interiér kaštieľa bol plný drahého nábytku, cenností a umeleckých predmetov, napr. krištáľových váz z Benátok, zrkadiel, lustrov a podobne. Tieto cennosti boli zničené alebo odcudzené pri plienení kaštieľa na konci prvej svetovej vojny, nasledujúci rok zničili vojaci aj samotný kaštieľ. Od roku 1927 bola správkyňou kaštieľa Hana Gregorová, manželka Jozefa Gregora Tajovského. Po druhej svetovej vojne bol v kaštieli okrem iného zriadený aj ústav na liečbu tuberkulózy. Mesto Považská Bystrica ako neskorší vlastník kaštieľ predalo v roku 1992 do súkromných rúk, v ktorých je dodnes.